Dôchodci na výlete

Počasie nám tentokrát neprialo. Vyrážali sme proti dažďu a predpoveď neveštila nič dobré. Vystrojili sme sa teda do dažďa. V autobuse ale nálada dažďom neutrpela. Prevládala veselá vrava občas prerušená obsluhou, ktorá ponúkala produkty domácej kuchyne prinesenými šikovnými kuchárkami a pekárkami. Nechýbali ani vitamíny v pitnom režime. Ak vynechám biologickopovinné prestávky, prvým plánovaným zastavením boli Velké Losiny, kde po absolvovaní spoločného obeda, sme si pozreli zámok, na ktorom sa v stredoveku konali súdne procesy s „čarodejníkmi“, ktorým podľahlo 56 osôb obvinených z čarodejníctva. Na základe týchto faktov sa tu natáčal aj film: „Kladivo na čarodejnice.“ Pri zámku sa nachádza aj pekná záhrada s jazierkom. Po prehliadke sme pokračovali do mesta Broumov, kde nás v hoteli PRAHA  čakala večera a ubytovanie. Šofér autobusu sa boril úzkymi serpentínovými cestami kropenými stálym dažďom. Do dobrej nálady cestujúcich sa votrel nečakaný hosť: zápach nafty. Keďže nebol veľký a šofér vpredu ho ani nezaznamenal, dávali sme to za vinu náročnej spomínanej ceste. Pri ďalšej biologickej prestávke na pumpe v Rychnove nad Kněžnou, šofér zistil, že nečakaný hosť je prasknutá palivová hadička. Za pomoci Jožka Heribana (Šiša) sa podarilo hadičku v daždi do hodiny opraviť. Vďaka nim sme stihli aj večeru v hoteli Praha, kde sme sa aj ubytovali. Misia prvého dňa bola splnená.

Po skorých raňajkách sme zahájili cestu do Adršpachu, čo bolo cieľom druhého dňa. Počasie sa umúdrilo a spoza mrakov vykuklo aj slniečko. Úzkymi cestami nás autobus približoval k ďalšiemu cieľu nášho výletu, Adršpachu, skalnému mestu. Nenáročnou trasou sme sa mohli pokochať rôznymi výtvormi prírody. Skalné scenérie predstavovali rôzne výjavy z bežného života. Napr. Milenci, Slonie námestie, Myšia diera a mnoho iných. Tí zdatnejší zdolali aj trochu náročnejšiu trasu, aby sa mohli pokochať krásnymi výhľadmi z väčších výšok na nádherné skalné útvary, alebo na čistučký vodopád. Celkový dojem umocnilo aj ideálne počasie. Tieň nám robili mraky, ktoré eliminovali horúčavy. Cez mraky občas na nás nakuklo slniečko, akoby nás kontrolovalo, či sme nepoblúdili. A kontrolovalo dobre. Všetci sme sa zišli na určenom mieste v určený čas. Spoločný obed sme absolvovali v blízkej reštaurácii. Počas obeda prišiel aj pravý adršpašský „slejvák“(hustý dážď), ktorý sme sledovali iba z okna spomínanej reštaurácie. K autobusu nás už sprevádzalo slniečko. V Broumove nás čakala prehliadka Broumovského opátstva, v blízkosti hotela, v ktorom sme boli ubytovaní. Pozorne sme počúvali výklad sprievodcu, ktorý nás podrobne oboznámil s históriou opátstva, architektúrou kláštora a kostola a rôznymi zaujímavosťami vzťahujúcimi sa k týmto objektom a životu v opátstve. Individuálne sme si pozreli kláštorný park a okolie. Po večeri si niektorí pozreli mesto, niektorí skončili v útrobách kaviarne, niektorí v útrobách postele. Dobrú noc!

Po raňajkách a rozlúčení sa s hotelom a personálom naša cesta smerovala k rodnej hrudi. Prerušená bola návštevou Babičkinho údolia, ktoré opísala Božena Němcová v knihe „Babička“. Absolvovali sme prehliadku Ratibořického zámku, ktorý spisovateľka opisuje vo svojej knihe, taktiež sme si pozreli Staré bělidlo (s výkladom) a splav, v ktorom sa podľa autorky utopila Viktorka. Po dobrom obede naša cesta smerovala na to najkrajšie miesto na svete - domov. Vracali sme sa plní nových a pekných zážitkov.

Na záver mi ostáva poďakovať našej predsedníčke Alenke Lastovičkovej za zorganizovanie tohto perfektného zájazdu, nášmu šoférovi, ktorý zvládol túto náročnú cestu a bezpečne nás doviezol domov, Šišovi (Jožkovi Heribanovi), ktorý pomáhal pri oprave autobusu, našim cukrárkam a pekárkam, ktoré sa postarali o občerstvenie, autobusovej obsluhe, ale aj všetkým účastníkom za dochvíľnosť, porozumenie a dobrú náladu. V mene zdravotných poisťovní ďakujem všetkým, že sa nič vážne nestalo a všetci sme sa v zdraví vrátili domov, čím sme ušetrili finančné prostriedky, ktoré by museli byť použité na liečenie zranení spôsobených nedbanlivostným správaním. A ďakujem aj sebe, že som konečne prekonal lenivosť a náš zájazd som dal do pozornosti všetkým tým, ktorý tento článok dočítali do konca.   

                                                                                                                                                                                        Stanislav Martinkovič