Facebook
rozšírené vyhľadávanie
Obec Suchá nad Parnou
Suchá nad Parnou

História

 
 

Najstaršia zachovaná písomná zmienka

 

"Alžbeta, vdova po Beenovi, synovi Iunda, podľa svedectva prepošta Filipa a kapituly ostrihomského kostola, predáva svoje pozemky v Suchej nad Parnou, ktoré dostala ako veno od Jakova, syna Štefanovho, tomuže Jakovovi za 8 mariek striebra (no nielen za marky striebra). Prepošt Filip a kapitula ostrihomského kostola prajú všetkým, ktorí nazrú do tejto listiny, blaho v Pánovi. Obsahom tejto listiny rozhodli sme sa dať všetkým na známosť, že pani Alžbeta, dcéra komesa Šebastiána, vdova po Beenovi, Iundovom synovi, dostavila sa pred nás a vyznala, že pozemky, ktoré dostala ako veno od Jakova, Štefanovho syna, predala tomuže Jakovovi do večnej držby za osem mariek striebra. Do tejto finančnej sumy je zahrnutá jedna slúžka, zvaná Neste a jej syn Michal, jeden kôň, ďalší dobytok a striebro. Na žiadosť vyššie uvedenej panej ako svedectvo tohto predaja vydali sme citovanému Jakovovi túto listinu, potvrdenú silou našej pečate. Dané v roku Pána 1251 rukami magistra Pavla, kapitulného lektora v Ostrihome.“
Listina sa nachádza v Maďarskom krajinskom archíve – MOL v Budapešti, sign.: DL 28895/A.

 

 

Dejiny obce od stredoveku po súčasnosť

 

Obec Suchá nad Parnou leží v Trnavskej pahorkatine sčasti v doline potoka Podháj a Parná. Chotár obce o rozlohe 1438 ha sa rozkladá v nadmorskej výške 161 -231 m, stred obce v nadmorskej výške 174 m. Kataster obce hraničí na východe s obcou Šelpice, juhovýchodne a južne so Zvončínom a Ružindolom, západne je obec Dlhá, na severe Košolná a Boleráz a na severovýchode Klčovany. Je vzdialená 7 km od Trnavy.

Podľa niektorých archeologických nálezov sa predpokladá osídlenie tohto územia už v neolite. Nájdené boli aj predmety z volutovej kultúry, paleontologické a potvrdené rímsko – barbarské sídlisko.

Vznik obce nemožno určiť. Prvá písomná doložená správa o obci je síce z roku 1251, ale v nej sa hovorí o odpredaji pozemkov, ktoré už skôr tu mala v držbe vdova Alžbeta. Obec už v 13. storočí patrila panstvu na Červenom Kameni, menšie časti viacerým zemianskym rodinám. V r. 1463 bol kuriálny majetok Ulricha Norchana odpredaný Mikulášovi Sellendorfovi a jeho manželke za 110 zlatých flor. V tom istom roku kráľ Matej daroval Krištofovi Podmansederovi v Suchej zem a kúriu. Zemianska kúria s pôdou Juraja Halthammera bola v r. 1517 odpredaná Antonovi Fuggerovi na Červenom Kameni za 265 zlatých flor. V katastri obce mali pôdu aj rodiny Morickovcov, v 17. storočí Čefalay, Spacai, Levay, Dersffi, Balogovci a Pállfyovci.

Už v 14. storočí sú známe vinohrady trnavských mešťanov. Pre niektoré neoprávnené zásahy panovník Ľudovít I. v r. 1365 prikázal zemepánom Červeného Kameňa, Svätého Jura a Modry, aby nerobili prekážky pri obrábaní vinohradov, zbere úrody, atď. Listina ostrihomského arcibiskupa Jána z Kaniže z 13.4.1413 potvrdzuje vinohrady Trnavčanov v Ružovej hore (in Monte Rosarium). Trnavčania si ustanovili aj dozorcu (unum magistrum mentanorum), ktorého volali pereg. V trnavských vinohradoch v Suchej mal okolo roku 1507 kamenný dom gróf Ján Pállfy a Martin Cobor z Ostrého Kameňa.

Z urbárnych zápisov z r. 1543 je zachovaný názov obce „Dűrenbach“. V  zápisoch z tejto doby sa vyskytujú priezviská ako Kreptzo, Matussowitz, Szimowitz, Surowich, Benowitz, Bartlowitz, Partl, Lukatzowitz, Kochel, Zemega a ďalšie. Obec mala v tomto období pravdepodobne okolo 300 obyvateľov. Po roku 1526 v dôsledku tureckých nájazdov bolo podľa zápisov 26 domov prázdnych.

Centrom obce do päťdesiatych rokov 20. storočia bol kaštieľ. Dedičný majetok Pállfyovcov. Dnes na jeho mieste stojí základná škola.

V blízkosti bývalého kaštieľa, v centre obce stojí farský kostol sv. Martina. Rok erigovania farnosti nepoznáme, ale predpokladáme, že sa tak stalo už v 13. storočí, lebo po roku 1280 už poznáme meno farára. Do farnosti patria aj obce Košolná a Zvončín. Farská budova je z roku 1871. Na fare pôsobil národný buditeľ Ján Albrecht (1794-1829). Kostol bol pôvodne gotický, okolo kostola bol farský cintorín. Na jeho mieste bol vybudovaný nový kostol – stavba svätyne je z r. 1699-1700, baroková kostolná loď bola ukončená v r. 1708. Z bývalého kostola ostala masívna veža štvorcového pôdorysu, ktorá bola v r. 1735 nadstavená osembokým trupom a barokovo zastrešená. Hlavný oltár je barokový z 18. storočia. K cenným pamiatkam patrí bohato zdobená klasicistická kazateľnica a barokový oltár sv.  Jána Nepomuckého.

K najznámejším dejateľom v 20. storočí patria napríklad spisovateľ a prekladateľ Blahoslav Hečko (1915-2002), spisovateľ František Hečko (1905–1960), básnik a prekladateľ Viliam Turčány (nar. v r. 1928), známy futbalista a tréner Stanislav Jarábek (nar. v r. 1938), akademický maliar doc.  Jozef Ilavský (nar. v r. 1940). Viac o všetkých významných rodákoch obce sa dozviete v sekcii Slávni rodáci.
 
V obci bola zriadená pamätná izba našim rodákom, ktorú sme slávnostne otvorili 24. 6.2006. Viac o pamätnej izbe sa dozviete v sekcii Pamätná izba.


K súčasným dejinám patrí bohatý kultúrny a spoločenský život. O jeho fungovaní svedčia mnohé organizácie pôsobiace v obci. Viac o týchto ogranizáciách sa dozviete v sekcii Organizácie.

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Odvoz odpadu 2020

odpad

Územný plán obce

up

Mapa autobusových liniek

a

Náučný chodník

ch

Aerovideo obce

aerovieo

Sledujte nás

Facebook - Obec Suchá nad Parnou

Mobilná aplikácia

logo

Google play
App store

Smútočné oznámenia

29.10.2020 Jozef Fančovič

20.10.2020 Jozef Moravčík


SMS info

SMS info

Koronavírus v obci

korona

Kniha o obci

kniha

Sme členom

ZMO JBZMOS

MPTrnava Tourism

ZOMOTMalokarpatská vínna cesta

ZMOMRČlovek človeku