Anketa

O ktorý žltý kontajner na plasty by ste mali záujem?

Celkom hlasov:
69
Hlasovanie začalo:
12. 6. 2019
Hlasovanie končí:
31. 7. 2019

Hlasujte kliknutím na jednu z možností

Sledujte nás

Facebook - Obec Suchá nad Parnou

Mobilná aplikácia

logo

Google play
App store

SMS info

SMS info

Navigácia

Obsah

Najstaršia zachovaná písomná zmienka

„Alžbeta, vdova po Beenovi, synovi Iunda, podľa svedectva prepošta Filipa a kapituly ostrihomského kostola predáva svoje pozemky v Suchej nad Parnou, ktoré dostala ako veno od Jakova, syna Štefanovho, tomuže Jakovovi za 8 mariek striebra (no nielen za marky striebra). Prepošt Filip a kapitula ostrihomského kostola prajú všetkým, ktorí nazrú do tejto listiny, blaho v Pánovi. Obsahom tejto listiny rozhodli sme sa dať všetkým na známosť, že pani Alžbeta, dcéra komesa Šebastiána, vdova po Beenovi, Iundovom synovi, dostavila sa pred nás a vyznala, že pozemky, ktoré dostala ako veno od Jakova, Štefanovho syna, predala tomuže Jakovovi do večnej držby za osem mariek striebra. Do tejto finančnej sumy je zahrnutá jedna slúžka, zvaná Neste a jej syn Michal, jeden kôň, ďalší dobytok a striebro. Na žiadosť vyššie uvedenej panej ako svedectvo tohto predaja vydali sme citovanému Jakovovi túto listinu, potvrdenú silou našej pečate. Dané v roku Pána 1251 rukami magistra Pavla, kapitulného lektora v Ostrihome.“ (Listina sa nachádza v Maďarskom krajinskom archíve – MOL v Budapešti, sign.:DL 28895/A)

Dejiny obce od stredoveku po súčasnosť

Obec Suchá nad Parnou leží v Trnavskej pahorkatine, sčasti v doline potoka Podháj a Parná. Chotár obce o rozlohe 1438 ha sa rozkladá v nadmorskej výške 161 -231 m, stred obce v nadmorskej výške 174 m. Kataster obce hraničí na východe so Šelpicami, juhovýchodne a južne je Zvončín a Ružindol, západne obec Dlhá, na severe Košolná a Boleráz a na severovýchode Klčovany. Je vzdialená 7 km od Trnavy.Podľa niektorých archeologických nálezov predpokladá sa osídlenie už v neolite. Nájdené boli aj predmety z volutovej kultúry, paleontologické a potvrdené rímsko – barbarské sídlisko. Vznik obce nemožno určiť. Prvá písomná doložená správa o obci je síce z roku 1251, ale v nej sa hovorí o odpredaji pozemkov, ktoré už skôr tu mala v držbe vdova Alžbeta.Obec už v 13. storočí patrila panstvu na Červenom Kameni, menšie časti viacerým zemianskym rodinám. V r. 1463 kuriálny majetok Ulricha Norchana bol odpredaný Mikulášovi Sellendorfovi a jeho manželke za 110 zlatých flor. V tom istom roku kráľ Matej daroval Krištofovi Podmansederovi v Suchej zem a kúriu. Zemianska kúria s pôdou Juraja Halthammera bola v r. 1517 odpredaná Antonovi Fuggerovi na Červenom Kameni za 265 zlatých flor. V katastri obce mali pôdu aj rodiny Morickovcov, v 17. storočí Čefalay, Spacai, Levay, Dersffi, Balogovci a Pállfyovci.Už v 14. storočí sú známe vinohrady trnavských mešťanov. Pre niektoré neoprávnené zásahy panovník Ľudovít I. v r. 1365 prikázal zemepánom Červeného Kameňa, Svätého Jura a Modry, aby nerobili prekážky pri obrábaní vinohradov, zbere úrody, atď. Listina ostrihomského arcibiskupa Jána z Kaniže z 13.4.1413 potvrdzuje vinohrady Trnavčanov v Ružovej hore (in Monte Rosarium). Trnavčania si ustanovili aj dozorcu (unum magistrum mentanorum), ktorého volali pereg.V trnavských vinohradoch v Suchej mal okolo roku 1507 kamenný dom gróf Ján Pállfy a Martin Cobor z Ostrého Kameňa.Z urbárnych zápisov je zachovaný názov obce „Dűrenbach“ (r.1543). V  zápisoch z tejto doby sa vyskytujú priezviská ako Kreptzo, Matussowitz, Szimowitz, Surowich, Benowitz, Bartlowitz, Partl, Lukatzowitz, Kochel, Zemega a ďalšie. Obec mala v tomto období pravdepodobne okolo 300 obyvateľov.Po roku 1526 v dôsledku tureckých nájazdov bolo podľa zápisov 26 domov prázdnych.Centrom obce do päťdesiatych rokov 20. storočia bol kaštieľ. Dedičný majetok Pállfyovcov. Dnes na jeho mieste stojí Základná škola.V blízkosti bývalého kaštieľa, v centre obce stojí farský kostol sv. Martina. Rok erigovania farnosti nepoznáme, ale predpokladáme, že sa tak stalo už v 13. storočí, lebo po roku 1280 už poznáme meno farára. Do farnosti patria aj obce Košolná a Zvončín. Farská budova je z roku 1871. Na fare pôsobil národný buditeľ Ján Albrecht (1794-1829). Kostol bol pôvodne gotický, okolo kostola bol farský cintorín. Na jeho mieste bol vybudovaný nový kostol – stavba svätyne je z r. 1699-1700, baroková kostolná loď bola ukončená v r. 1708. Z bývalého kostola ostala masívna veža štvorcového pôdorysu, ktorá bola v r. 1735 nadstavená osembokým trupom a barokovo zastrešená. Hlavný oltár je barokový z 18.storočia. K cenným pamiatkam patrí bohato zdobená klasicistická kazateľnica a barokový oltár sv. Jána Nepomuckého.


K najznámejším dejateľom v 20.storočí patria spisovateľ a prekladateľ Blahoslav Hečko (1915 - 2002 ), spisovateľ František Hečko (1905 – 1960), básnik a prekladateľ Viliam Turčány, nar. 24. februára 1928, známy futbalista a tréner Stanislav Jarábek, akademický maliar doc. Jozef Ilavský. V obci bola zriadená pamätná izba našim rodákom, ktorú sme slávnostne otvorili 24. júna 2006.

 

K súčasným dejinám patrí bohatý kultúrny a spoločenský život:

  • Suchovský spevácky zbor, - (založený Zefirínom Hečkom). Zbor dnes diriguje Ing. Alena Baranovičová
  • sakrálny spevácky zbor Laudate - pod vedením dirigentky Aleny Marhavej.
  • Suchovská dychovka - kapelník Ing. Rastislav Fridrich
  • Folklórny krúžok pri ZŠ , ktorý vedie Milada Krajáčová
  • Telovýchovná jednota Vinohradník – štatutárny zástupcovia - Tomáš Lužák, Ján Surový
  • Obecný stolnotenisový klub – predseda Milan Tomašovič
  • Lukostrelecký oddiel – predseda RNDr. Rudolf Hanzlík
  • Dobrovoľný hasičský zbor - predseda Marek Surový
  • Združenie dôchodcov v Suchej nad Parnou – predseda František Oboril
  • Spolok vinohradníkov a vinárov – predseda Ing. Milan Minarovič,
  • Poľovnícke združenie Zelený háj – predseda MUDr. Martin Heriban 
  • Klub chovateľov vodnej hydiny na Slovensku – predseda Rudolf Melkner
  • Zväz protifašistických bojovníkov – predseda Peter Martišovič
  • Rímskokatolícky farský úrad - správcom farnosti je od roku 2009 JCLic. Peter Škultéty