Slávni rodáci

Paulus de Sucha

V roku 1394 študoval na pražskej univerzite filozofiu Suchovský rodák „Paulus de Sucha“
 

Štefan Suhai

(2.2.1551-9.6.1608) Študoval v Trnave, filozofické a teologické štúdium vo Viedni. Po vysviacke v r. 1585 vyučoval v Trnavskom seminári. 10.2.1585 kanonik ostrihomský, 15.7.1590 archidiakom šaštínskym , 1592 ostrihomský veľ prepošt a arcibiskupský vikár katedrálnej kapituly v Trnave, 5.9.1593 biskup vacovský a kráľovský radca (Maďarsko obsadené Turkami). Účastník mierového posolstva k tureckému sultánovi Ahmedovi. Od r. 1607 biskup nitriansky, potom arcibiskup kaločský. Pri ceste do Viedne zomrel. Pochovaný je v jezuitskom kostole vo Viedni.

Pavol Suhai

Po štúdiách v Trnave vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Od roku 1639 pôsobil na Spiši. Na Vianoce v roku 1646 tam žiaci hrali pod jeho vedením divadlo. (In Dejiny spoločnosti Ježišovej na Slovensku 1990, s. 156). Neskôr pôsobil na Skalke pri Trenčíne a v Prešove ako misionár. 

Pavol Martinkovič

Študent v Trnave- Paulus Martinkowich Suhensis Slavus.

Michal Strelar

V r. 1633 chodil do Trnavského gymnázia- Michael Strelar Slavus Suhensis nobilis.

Ján Lackovič

Joannes Lackowitz Suhensis Slavus- študent v Trnave.

Ján Suhai

Študoval na Trnavskej univerzite. V roku 1662 bakalár, 1663 magister filozofie. Vysvätený 18.9.1665. Od 2.4.1672 farár vo Veľkých Kostoľanoch, od 23.11.1684 do 13.3.1685 farár v Dlhej.

Imrich Balashazi

Absolvent Trnavskej univerzity, v roku 1675 bakalár filozofie.

Michal Imrich Šustovič

„Pannonus Suchensis“, 5.12.1663 vysvätený za kňaza, farár v Rači . V roku 1676 brat a kanonik, 1677 farár v Pezinku, 1678 Skalica, 1686 Hlohovec, 1692 Pavlice, potom znovu Hlohovec.

Juraj Suhai

Po štúdiách a vysviacke slovenský kazateľ v Dóme sv. Martina. Od 14.5.1696 farár v Žemberovciach. Od 19.4.1697 farár v Križovanoch nad Dudváhom, od 10.5.1698 farár v Suchej nad Parnou. Za jeho pôsobenia bol vystavený farský kostol sv. Martina. V rokoch 1710-1711 slovenský kazateľ v kostole sv. Michala archanjela v Trnave. 11.6.1714 rezignoval vstúpil do Spoločnosti Ježišovej v Trnave. Neskôr slovenský kazateľ v Trenčíne, v rokoch 1725-1730 superior v Žiline.

Juraj Valovič

Slavus Suhensis, v roku 1668 bakalár filozofie na Trnavskej univerzite.

Štefan Čiba

(28.10.1673-9.8.1719) Prírodovedec, pochádzal zo zemianskej rodiny. 1692 vstúpil do jezuitského rádu Spoločnosti Ježišovej v Trnave. Študoval na trnavskej univerzite, ThDr., PhDr.., profesor teológie a filozofie na Trnavskej univerzite a univerzite v Košiciach. Autor viacerých prírodovedných prác v latinčine, vydaných v r. 1706, 1707 a 1713 Trnavskou univerzitou.

Ján Polakovič

Študoval na Trnavskej univerzite filozofiu, od r. 1798 bakalár. V roku 1712 farár v Ružindole, v roku 1713 vo Vištuku, v rokoch 1714-1715 farár v Suchej.

František Xaver Červinka

(20.1.1810-14.2.1865) Po gymnaziálnom štúdiu v Trnave študoval medicínu na Viedenskej univerzite. V roku 1837 MUDr. Praktický lekár v Bratislave. Priateľ Štúrovcov, autor prvej slovenskej práce o prvej pomoci.

Alexander Kapp

Ján Christián de Szarazpatak

(1848-1908) Lekár, v rokoch 1876-1908 riaditeľ trnavskej nemocnice. Pochovaný na Novom cintoríne v Trnave. 

Gejza Bartoniek

Ilona Bartonieková

Štefan Novák

Silvester Taliga

(30.12.1901-21.12.1969) Člen kongregácie saleziánov. Naposledy pôsobil na Pápežskej univerzite v Ríme ako profesor.

Zuzana Babiaková

Narodená 13.7.1903. Bola piata z deviatich detí v rodine Babiakovcov, z ktorých 4 vstúpili do reholí. Obecnú školu vychodila v rodnej obci. Po 1sv. Vojne v decembri 1921 vstúpila do kláštora uršulínok v Bratislave a prijala meno Anastázia. V kláštore už bola jej staršia sestra Tarzícia. Ďalšia sestra Emília bola premonštárkou vo Vrbovom. Jej brat Jozef bol salezián v Talianskom meste Latina. Od roku 1922 žila sestra Anastázia v Taliansku, kde si urobila aj noviciát. Jej túžba stať sa misionárkou sa pre slabé zdravie neuskutočnila.

František Hečko

(10.6..1905-1.3.1960) Redaktor, publicista, básnik, románopisec, osvetový pracovník. V rokoch 1919-1920 vinársko-ovocinárska škola v Bratislave, 1922-1926 vyššia hospodárska škola Košice. Od roku 1928 študent práva v Bratislave, štúdium nedokončil. 1928 adjunkt na veľkostatku v Košolnej. 1929-1938 pracovník Úverových družstiev v Bratislave, 1938-1945 revízor, 1944-1945 vedúci tlačového odboru tamtiež. 1946-1953 ľudovo-výchovný referent Matice slovenskej v Martine, 1946-1949 redaktor Matičného čítania, 1953 spisovateľ z povolania. 1954-1956 žil v Bratislave, od 1957 v Martine. Napísal veľké množstvo fejtónov, besedníc a reportáži s ľudovo-výchovným podtónom, odborné state, zbierky básní Vysťahovalci, Na pravé poludnie a Slovanské verše, romány Drevená dedina, Červené víno a Svätá tma. Prvé dva boli preložené do viacerých jazykov a nafilmované. Náhle zomrel a pochovaný je v Martine.

Karol Pluhár

Narodený 29.6.1908. Po štúdiách vysvätený 8.7.1934. Kaplán v talianskom Terste, od 1941 v Saleziánskom ústave v Bratislave. Od 1948 v Tatranskej kotline od 1951 mimo pastorácie. 1960 farár v Lozorne.

Pavol Ilavský, prof. Ing.

(9.1.1911-15.1.1965) Geodet, výskumník, profesor. Po absolvovaní gymnázia v Hraniciach na Morave študoval zememeračstvo v Košiciach. V roku 1939 získal titul inžiniera, 1952 sa stal docentom a 1953-1955 bol dekanom Fakulty baníctva na Vysokej škole technickej. Od roku 1961 bol univerzitným profesorom. Venoval sa výskumu baníckeho meračstva, problémom pri ťažbe (Kišovce, Švábovce, Banská Štiavnica, Nováky...) 

Libor Horváth

Narodený 21.4.1913. Kaplán a farár vysvätený za kňaza 15.6.1941. Pôsobil ako kaplán v Šoporni, Holíči, Prašiciach, Piešťanoch, Dvorníkoch, Krakovanoch, neskôr ako farár v Slovenskom Grobe, Dolnom Lopašove a Nadliciach. Do penzie odišiel v roku 1948 v Pezinku.

Blahoslav Hečko, PhDr.

(18.9.1915-22.12.2002) Redaktor, prekladateľ, spisovateľ. Absolvoval gymnázium v Trnave. 1941 odišiel do Talianska. Žil a pracoval v Ríme a Neapole a bol prvým lektorom slovenského jazyka v Taliansku. Po dvoch rokoch sa vrátil. Pracoval v Československom rozhlase, Matici slovenskej, bol riaditeľom divadelného a literárneho zastupiteľstva v Bratislave. Do penzie odchádzal z postu redaktora vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V roku 1956 získal doktorát filozofie. Ovláda pätnásť jazykov. Jeho obsiahle prekladateľské dielo, v ktorom zúročil predovšetkým znalosti taliančiny a francúzštiny, pozostáva z 220 prekladov divadelných hier a okolo 100 románov. Bol autorom pôvodných prác – knihy o prekladateľstve Dobrodružstvo prekladu, dvanásťjazyčného slovníka porekadiel Nehádžte perly sviniam, za ktorý dostal v roku 1995 1. cenu medzinárodnej súťaže o slovník roka v Prahe. Za preklady z taliančiny mu taliansky prezident udelil v roku 1997 Národnú cenu za preklad. Okrem ďalších domácich ocenení bol aj čestným členom UNESCO katedry prekladateľstva. V roku výročia mu vyšiel slovník Suchovského nárečia.  

Július Lanák

(8.11.1916-9.2.1971) Pedagóg. Po ukončení štúdia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave učil na obchodnej akadémií v Trnave a neskôr na strednej ekonomickej škole. Tu pôsobil 30 rokov, z toho posledných 10 vo funkcii riaditeľa školy. V roku 1957 mu udelili titul Vzorný učiteľ, v roku 1965 diplom vo Varšave, 1969 diplom za záslužnú prácu v technike administratívy. Vytvoril tím pisárok na stroji, ktoré reprezentovali školu a Trnavu nielen doma, ale aj v zahraničí- v Rakúsku, Juhoslávii, Luxembursku, Taliansku a Poľsku. 

Ján Turčány, Ing. CSc.

(5.8.1917-16.4.1998) Študoval na Vysokej poľnohospodárskej škole v Prahe a absolvoval v 1942 v Záhrebe. V rokoch 1942-1950 pracovník ŠM, 1951-1952 pôsobil v Povereníctve pôdohospodárstva v Bratislave, od r. 1953 vedecký pracovník Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch. 1958 získal kandidatúru. Autor 34 vedeckých prác a 104 odborných článkov. Člen viacerých vedeckých rád pri vysokých školách a výskumných ústavoch. 

Víťazoslav Hečko, PhDr.

(5.12.1919-7.12.1972) Redaktor, básnik, prekladateľ. Po gymnaziálnych štúdiách v Trnave vyštudoval filozofiu a francúzštinu na filozofickej fakulte UK v Bratislave. 1951 získal doktorát filozofie. Pracoval v Československom rozhlase, v štátnom štatistickom úrade v Bratislave, vo vydavateľstve Oráč, ďalej ako lektor slovenčiny na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Literárne sa prejavil lyrickými básnickými pokusmi a prekladmi poézie a prózy zo slovinčiny, chorvátčiny, srbčiny, francúzštiny a poľštiny. Pôvodné básne uverejňoval v študentských časopisoch. Výber z jeho básnickej tvorby vyšiel posmrtne v knihe Vysvedčenie. Napísal učebnicu slovinčiny.

Jozef Kolek, Ing., CSc.

(2.11.1923-18.12.1990) Fyziológ. 1949 absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Brne. 1950-1954 pôsobil ako redaktor slovenského vydavateľstva poľnohospodárskej literatúry. Od 1954 pracovník Botanického ústavu SAV, 1964-1975 jeho riaditeľ, od 1976 vedúci sektoru fyziológie rastlín Ústavu experimentálnej biológie a ekológie SAV v Bratislave. Člen viacerých komisií, organizácií doma i v zahraničí. Podpredseda Národného komitétu Programu UNESCO Človek a biosféra (MAB) a národného komitétu životného prostredia. Od roku 1956 výkonný redaktor časopisu Biológia SAV. Riadny člen Francúzskej poľnohospodárskej akadémie (1966).

Viliam Turčány, Dr.

Narodený 24.2.1928. Básnik, prekladateľ, literárny vedec- teoretik. Po gymnaziálnom štúdiu v Trnave (1939-1947) študoval slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v 1952 získal doktorát. Od 1951 bol redaktorom vo vydavateľstve Oráč, odtiaľ v 1952 prešiel do Ústavu dejín slovenskej literatúry SAV, kde v 1961 obhájil hodnosť kandidáta vied. V 1970-1972 bol lektorom slovenskej a českej literatúry v Neapole. Od 1973 vedecký pracovník Literárnovedného ústavu SAV. Prebásnil niekoľko častí Hollého lyriky do súčasnej slovenčiny. Vydal básnické zbierky Jarky v kraji, V toku, U kotvy, Aj most som ja a ďalšie. Prekladal poéziu Jána Nerudu, Dante Alighieriho, Michelangela Buonarrotiho, Francesca Petrarcu a iných klasikov. Celý rad literárnovedných štúdií publikoval v slovenských zborníkoch a časopisoch. V 1978 mu udelili titul zaslúžilého umelca, je nositeľom ceny Jána Hollého a ceny Zväzu slovenských spisovateľov, v roku 1997 prevzal cenu mesta Trnava. 1999 mu bola udelená cena Jozefa Cígera-Hronského. V roku 2002 dostal štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za prínos v literárnej vede a prekladateľstve.

Jozef Štefánek, Doc. Ing., CSc.

Narodený 15.10.1939. Pedagóg. Po maturite vyštudoval Strojnícku fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Vzdelanie si v neskorších rokoch doplnil o postgraduálne štúdium zvárania a pedagogiky. 1978 získal kandidatúru a v 1983 habilitoval na docenta. Po asistentskej praxi na SVŠT bol odborným asistentom a od roku 1983-1990 docentom a vedúcim katedry SVŠT Bratislava.

Jozef Ilavský, Doc. akademický maliar

Narodený 28.10.1940. Akademický maliar a výtvarný pedagóg. Výtvarné vzdelanie absolvoval na strednej škole umeleckého priemyslu (1954-1958) a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. L. Černického a J. Mudrocha. Vo výtvarnej oblasti sa venuje maľbe, monumentálno-dekoratívnej tvorbe, úžitkovej grafike a ilustrácii. V maľbe sú dominujúcimi motívmi obrazy figurálne, zátišia a krajiny, v ktorých vizuálny a emotívny zážitok transponuje do snových a poetických kompozícií. Ich primárnym výrazovým prostriedkom je farba. Obraz lyrického a spoetizovaného sveta pretrváva v abstrahujúci symbol – znak. Od 1969 pôsobí ako pedagóg na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, potom na Fakulte architektúry STU v Bratislave, kde je docentom pre výtvarné umenie, kresbu a maľbu. Je členom Slovenskej výtvarnej únie a členom združenia Art club 60+8. Výberom zo svojej tvorby sa úspešne prezentoval na mnohých domácich a zahraničných výstavách. Jeho diela sú trvalo zastúpené v zbierkach slovenských i zahraničných galérií. Ako ilustrátor spolupracuje so zaslúžilým umelcom Viliamom Turčánym, ktorému Ilustroval viaceré básnické zbierky.