Posledná rozlúčka s Viliamom Turčánym

Rytier a pevec Viliam Turčány odpočíva v rodnej Suchej

PhDr. Viliam Turčány CsC., PhD. (*24. 2. 1928 – +10. 5. 2021), náš Vilko, ako sme ho mnohí volali, odišiel ticho, ako posledné roky ticho a skromne žil. Bol velikán svetového významu. Básnik, prekladateľ, jazykovedec, pedagóg. Z jeho hodnotnej tvorby budú čerpať ešte mnohé pokolenia.

Jeho púť začala v rodnej Suchej nad Parnou, ako jediné dieťa Agnesy a Štefana. Tu absolvoval aj ľudovú školu. Od roku 1939 študoval na Štátnom gymnáziu v Trnave a už vtedy prekladal nemecké, francúzske a ruské básnické diela a svoje básne uverejňoval v mnohých časopisoch. Od roku 1947 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave slovenský a francúzsky jazyk a prebásňoval poéziu veľkých svetových básnikov. Získal doktorát z filozofie. Pracoval v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied. Už jeho prvú básnickú zbierku Jarky v kraji ocenil Literárny fond Cenou Ivana Kraska za najlepší debut. Postupne nasledovali ďalšie zbierky básní – U kotvy, Aj most som ja, Srdce DrSc., Oheň z neho, Rada a dar, Srdce zve a vyzváňa, V okraje jarkov, Obrazy, čiže Mária i rám, výbery z jeho poézie Oliva, Piesne, Zrkadlová sieň, Až do najďalších končín, Učitelia národov, Kráľovstvo ducha, Prsteň. Ďalej sú to básne v knihe Venuše slovenského praveku či v knihe Vincent Hložník Rozhovor. V roku 1961 získal hodnosť kandidáta vied. Pôsobil v Siene, neskôr v Neapole ako lektor slovenskej a českej literatúry na Univerzite Instituto Orientale. Už v gymnaziálnych rokoch sa nadchol Hollého časomierou či antickou a trubadúrskou poéziou, ktorým venuje časť svojej tvorby a ktoré neskôr interpretuje vo svojich literárnovedných prácach. Jeho preklad Danteho Božskej komédie, Proglasu, Michelangelových diel, výberu zo swahilskej ľudovej poézie, veršov Sullyho Prudhomma, Boccacciových básní, Veľpiesne Šalamúnovej a mnohých ďalších diel sú skvostom umeleckého prekladu. Dielo Preklady je výberom jeho prekladov poézie od antiky až po renesanciu (Publia Ovidia Nasa, Trubadúrov, Danteho, Petrarcu, Michelangela, Pierra de Ronsarda a iných). Nezabúda ani na slovenské osobnosti od Konštantína a Metoda, cez Hollého, Hviezdoslava, Šafárika, Kollára, Vajanského, Kraska, Jesenského atď. Miloval Nezvalove básne a celú jeho generáciu. Vo svojich básňach sprítomňoval ľudský údel a zápas o krásu a dobro. Za svoju vedeckú, prekladateľskú a literárnu činnosť získal mnohé ocenenia za excelentné preklady, ktoré nesú atribúty kvalitnej pôvodnej tvorby.

Za svoju tvorbu získal nespočetne ocenení. V zahraničí získal prestížne ocenenie talianskych kultúrnych mesačníkov Scena Illustrata za preklady Danteho diela, Cenu I migliori dell´anno za najlepšiu knihu vo švajčiarskom Merligene, Ocenenie Medzinárodnej prekladateľskej organizácie FIT v anglickom Brightone za preklad latinských básnikov. Cenu prezidenta Talianskej republiky Grande Ufficiale za rozvíjanie slovensko-talianskych kultúrnych vzťahov. Akadémia umenia a kultúry v americkej Kalifornii mu udelila titul Doktor literatúry.

Na domácej pôde získal cenu Rudolfa Jašíka, Cenu Jána Hollého, Národnú cenu SSR. Prezident Slovenskej republiky mu udelil vysoké štátne vyznamenanie – Pribinov kríž prínos v literárnej vede a prekladateľstve. Federácia prekladateľov ho poctila Cenou Karla Čapka. Dosiahol Cenu Fra Angelica. Trnavská univerzita mu udelila čestný doktorát. Za celoživotné dielo získal Cenu Zory Jesenskej, Cenu ministra kultúry SR, Cenu predsedu Národnej rady SR, Cenu Pavla Straussa, Cenu Slovenských pohľadov, Cenu SSS a ďalšie.

V roku 2014 mu mesto Trnava udelilo vysoké ocenenie – čestné občianstvo mesta Trnavy. Neúnavne spolupracoval aj s rozhlasom. Zvukový archív z tvorby Viliama Turčányho obsahuje 135 premiérových textových a 82 zvukových archívnych jednotiek. V rodnej obci má pamätnú izbu.

Volali sme ho „náš Vilko“. Kto ho dobre poznal, vedel, že bol skromný, čestný, morálny a hlboko veriaci. Jeho hlboký a krásny prednes sa vryl do sŕdc všetkých, čo mali to šťastie počúvať ho. Rozdával sa celý. Svoju nenaplnenú lásku pretavil do trubadúrskeho spevu pevca a rytiera Panny Márie. Názvy jeho pôvodných zbierok o tom najlepšie svedčia. Žil v Bratislave, mnoho cestoval a písal básne zo svojich ciest svojim priateľom. No vždy bol srdcom v rodnej „Suchej“. Pri suchovskom potoku a jeho prameňoch, lebo voda je život. K svojmu rodisku sa vracal v mnohých svojich básňach. Posledné roky strávil v Dome seniorov sv. Ján v Šelpiciach. Veľmi sa radoval z oslavy svojich 90. narodenín v rodnej obci. Mal tu svojich priateľov, ktorých mal rád. Keď sme ho navštívili na jeho narodeniny, v čase, keď to ešte epidémia dovolila, mal túžbu ešte aspoň raz navštíviť svoje rodisko a stretnúť sa s priateľmi. Tak veľmi nosil „Suchú“ v srdci.

No táto túžba sa mu splnila až 14.5.2021, keď sa s ním „Suchá“ lúčila posledný raz. Pochovať ho a slúžiť za neho zádušnú omšu prišiel okrem domáceho pána farára Milana Cehlárika a jeho predchodcu Petra Škultétyho, riaditeľa Dobrej knihy Františka Sočufku a ďalších kňazov aj Mons. František Rábek, ktorý mu pred časom udelil cenu Fra Angelica. Vilkov priateľ a vysokoškolský pedagóg Peter Tollarovič, ktorý mnoho načerpal z múdrosti veľkého básnika v osobných rozhovoroch a stretnutiach, na zádušnej svätej omši preňho hral na organe a organizačne viedol poslednú rozlúčku. Čestná stráž prezidentky Zuzany Čaputovej položila k rekve veniec v miestnom farskom Kostole sv. Martina. Na cintoríne trvali príhovory viac ako hodinu. Ako prvý recitoval herec a recitátor Štefan Bučko Vilkovu báseň Zbohom. Po ňom predniesol svoju vlastnú báseň básnik Michal Chuda. Ďalej nasledoval príhovor prezidentky ústami herca a recitátora Jozefa Šimonoviča. Prihovoril sa trnavský župan Jozef Viskupič a náš starosta Martin Glončák. Profesor Ján Zambor predniesol prejav, kde vystihol obrovský záber Turčányho diela. Miroslava Vallová sa prilohovorila za Danteho spoločnosť. Posledný príhovor mala bývalá starostka Daniela Balážová. Prítomní boli aj predseda Trnavskej odbočky Spolku slovenských spisovateľov a riaditeľ Knižnice Juraja Fándlyho Pavol Tomašovič, šéfredaktor časopisu Literárny týždenník Štefan Cifra, Prof. Eva Fordinálová, Stanislav Vallo z Danteho spoločnosti, novinár Jaroslav Daniška, pani Rúfusová zastupovala okruh starých priateľov a mnohé ďalšie osobnosti. Básnikovi spieval Suchovský spevácky zbor, ktorý mal tak rád a ktorý mal tak rád jeho. Nad hrobom na záver recitovali Štefan Bučko a Jozef Šimonovič. 

Nikomu nevadilo, že v ten deň husto pršalo. Počas rozlúčky na cintoríne sa vyčasilo. Nebo sa usmialo.

Odišiel do neba velikán slovenskej a svetovej poézie, prekladu a literárnej vedy, náš rytier a pevec Vilko Turčány.

S láskou spomíname a odovzdáme váš odkaz lásky k múdrosti, vede, literatúre a odkaz vašej hlbokej čistej viery aj budúcim generáciám.

Dávame do pozornosti o pohrebe aj tento pekný článok Jaroslava Danišku.

Príhovor starostu obce Ing. Martina Glončáka: